V lese sedí okolo ohňa čudná skupinka ľudí. Stretávajú sa pravidelne a nikto netuší, že je to nebezpečná sekta, ktorá terorizuje, kradne a vraždí. Timotej a Denisa žijú spokojným životom vo dvojici. Všetko sa ale zmení, keď Denisu začne tajne zvádzať Timotejov najlepší kamarát Rafael. Postupne sa odhaľuje jeho prepojenie na sektu. Ak nechce prísť o život, Rafaelovi nakoniec ostáva posledná možnosť. Je ňou hladný a agresívny pytón, ktorý nežral niekoľko mesiacov… Mysteriózny román.

Andrea Kvotidianová sa narodila v Prešove, kde študovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa písaniu poézie a prózy. Za svoju tvorbu získala ocenenia v literárnych súťažiach Inšpirácie spod Sitna a Gerbócova literárna Snina. Prispieva článkami do celoslovenských i regionálnych periodík (Báječná Žena, Slovenka, Prešovský Večerník). Vyšla jej beletristická zbierka Spievajúce pero a romány F ako fetiš, Mala tajomstvo a Ohnisko. Veľmi rada varí, zbožňuje všetko pikantné vrátane čili papričiek. Miluje hudbu a dominantných mužov.

Izrael je krajina, štát, ale aj fenomén – geografické centrum duchovného sveta všetkých židov. Je to „spojnica pozemského a nebeského sveta“. Centrálne miesto troch svetových náboženských systémov. Krajina s bohatou minulosťou aj prítomnosťou. Uprostred orientálneho sveta predstavuje na Blízkom východe kus „západu“, kus Európy, dokonca Strednej Európy. Je to aj úspešný a bezprecedentný príklad prerodu bývalej kolónie na krajinu, ktorá je špičkovou vedeckou, technologickou, zdravotníckou aj kultúrnou veľmocou. Na Izrael sú upreté oči židov na celom svete. Aj občania Slovenska sledujú dianie v Izraeli so zvýšeným záujmom. Väzieb je mnoho, v Izraeli žije niekoľko tisíc ľudí, ktorých korene sú na Slovensku, majú tu rodinu, priateľov, nechali tu kus svojho života. Platí to aj naopak, aj na Slovensku je niekoľko tisíc ľudí, ktorí majú v Izraeli príbuzných, alebo priateľov. O Izraeli, dejinách Izraela, o vzniku kresťanstva, o židoch, často viac známych vo svete ako na Slovensku, hovorí text tejto knihy.

Jaroslav Franek (1946) je bývalý vysokoškolský učiteľ na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1990 až 2013 bol hovorcom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Je autorom odborných prác z fyziky a elektrotechniky a tiež článkov venovaných židovskej problematike. Patrí k zakladateľom inštitútu Judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde viedol kurzy všeobecnej histórie židovského národa. Napísal knihy Judaizmus a Izrael · Palestína, ktoré vyšli vo viacerých vydaniach.

Mladé dievča, ktoré zažíva svoj prvý vzťah a má nástojčivý pocit, že takto by to vyzerať nemalo, matka, ktorá tyranizuje svoju dcéru jedlom, dcéra, ktorá tyranizuje svoju matku jedlom, expatka, ktorá má namiesto sladkého dolce vita v Taliansku zákaz hovoriť s miestnymi, milenka, ktorá by chcela mať celkom iné myšlienky, než má, učiteľka na nižšej strednej, ktorá stále hrdinsky čelí žiakom, dedkovia, ktorí sa na ulici a v MHD pozerajú na dievčatká, áno, dedkovia, tí nesmú chýbať a napokon psychiater, ten si vie predstaviť už asi všetko.

Ivana Dobrakovová (1982) Spisovateľka a prekladateľka. Z taliančiny a francúzštiny preložila diela autoriek a autorov ako Elena Ferrante, Veronica Raimo, Giulia Caminito, Emmanuel Carrère, Marie NDiaye, Simone de Beauvoir a Amélie Nothomb. V roku 2009 knižne debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine. V roku 2010 jej vyšiel prvý román Bellevue, v roku 2013 ďalšia zbierka poviedok Toxo, v roku 2018 zbierka piatich próz Matky a kamionisti, za ktorú získala Cenu Európskej únie za literatúru (EUPL). V roku 2021 jej vyšiel román Pod slnkom Turína a v roku 2024 esej o písaní A čo sa vám stalo?. Päťkrát bola nominovaná na cenu Anasoft Litera. Jej knihy sú preložené do dvanástich jazykov. Žije v Turíne.

Nové Slovensko. Aj tak by sa dala na začiatku 20. storočia nazývať štvrť South Side v Pittsburghu, kde svoj domov našli tisícky slovenských imigrantov. Za vidinou nového začiatku tam v roku 1913 prichádza aj mladý Andy spolu so židovským muzikantom Lolim, ktorému v Osvienčime zachránil život. Kým Loli sa v Amerike rýchlo uchytí, Andy živorí ako robotník v oceliarňach spoločnosti Jones & Laughlin, kde tak ako väčšina prisťahovalcov čelí šikane a vydieraniu zo strany írskych predákov. Až kým jedna udalosť nezmení úplne všetko, a zrodí sa mýtus o slovenskej imigrantskej mafii a robotníckom hrdinovi menom Joe Magarac. Príbeh o priateľstve, odvahe a hľadaní identity historicky verne zachytáva osudy slovenských imigrantov v Pittsburghu, ktorí sa v čase epidémie španielskej chrípky a veľkého oceliarskeho štrajku dokázali postaviť za svoju komunitu a jej práva.

Tomáš Hudák, 1980, Košice je stand-up komik, scenárista a bývalý novinár. Po štúdiu žurnalistiky a divadelnej dramaturgie pracoval ako redaktor v denníku SME, neskôr pôsobil v televíznom spravodajstve TV Markíza a RTVS. Ako stand-up komik vystupuje so zoskupením Silné reči. Píše pre Denník N. Román Amerikáni je jeho literárnou prvotinou.

Knižná podoba filmového príbehu inšpirovaného skutočnými udalosťami. Príbeh bývalého bossa podsvetia Mikuláša Černáka je neoddeliteľnou súčasťou dejín Slovenska deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Rokov, v ktorých sa synonymom úspechu stala schopnosť presadiť sa za akúkoľvek cenu. Silou. Porušovaním pravidiel. V politike i mimo nej. „Silní chlapi“ sú predmetom fascinácie a obdivu už viac ako tri desaťročia. Možno preto sme ako spoločnosť tam, kde sme, lebo spoluvytvárame prostredie korupcie, v ktorom naše „vzory“ môžu uspieť.

Poznali sa od malička, no ani jeden z nich by nečakal, že náhodné stretnutie po rokoch v nich zapáli plamienky vzájomnej príťažlivosti. Kristof Franczi sa po štúdiách v zahraničí vracia do rodného mesta, aby v ňom strávil leto. Stretnutie s Aninou, z ktorej sa stala krásna mladá dáma, ho nenechá chladným. Pri Anine cíti to, čo doteraz necítil k žiadnej inej žene. Uvedomuje si však, že začínať vzťah, keď ich bude čakať dlhé odlúčenie kvôli jeho ďalším štúdiám v zámorí, je riziko. No pre lásku k nej je ochotný ho podstúpiť. Osud má však iný plán. Ani jeden z nich netuší, aké následky bude mať ich rozhodnutie pre lásku a ako veľmi to ovplyvní ich budúcnosť.

Lucia Olrinková (1988) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka, Ako slaný karamel, Keď rozkvitnú čerešne, Vianočný a Láska nepozná čas. Písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoju rodinu, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor

Do Mertonfordu, v ktorom dočasne žije aj Nicole Wayetová, prichádza neznámy, mladý muž Jeremy Peninngton. Ich prvé stretnutie nedopadlo najlepšie a hoci by sa ho Nicole rada zbavila, vôbec sa jej to nedarí, Jeremy je jej vždy v pätách. Našťastie ju sprevádza aj do domu vychovávateľky, ktorá sa vráti z Londýna a chce Nicole povedať pravdu o jej pôvode. Nájdu ju však zavraždenú. Nicole ešte netuší, že smrť učiteľky súvisí s jej minulosťou a Jeremy sa v Mertonforde neocitol náhodou. Začína sa boj s časom, boj o život a najmä o lásku.

Veronika Magulová (1989, Žiar nad Hronom). Pracuje v rodinnej firme. Popri domácnosti a dvoch malých deťoch sa takmer každý večer vracia k písaniu príbehov. Vydala úspešné historické romány Posledné želanie a Písané vo hviezdach.

Vo veci zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1. Trestného zákona: „Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na 5 až 10 rokov.“ Ku skutku došlo dňa 2.6.2021 v časti zvanej Stráňany v Michalovciach pri rieke Laborec, poškodená Viktória Krajňaková, narodená 23.10.1999. Volám sa Viktória, narodila som sa v sobotu 23.10.1999 a chcem hovoriť o tom, že násilie je všade okolo nás. Viem o čom hovorím. Autorka na vlastnej skúsenosti popisuje mnohé veľmi aktuálne štrukturálne spoločenské nedostatky – odmietavý vzťah väčšinovej spoločnosti k neurodiverzite či bagatelizáciu sexualizovaného a rodovo podmieneného násilia. Kombinuje rozličné druhy jazykov a perspektív popisujúcich udalosti jej života – od vlastných pocitov a pozícií, cez rozhovory s autoritami či úradný jazyk zápisníc policajného zboru až po bulvárnu krimi reportáž v televízii. Poukazuje tým na neschopnosť vzájomného porozumenia medzi jednotlivými druhmi spoločenských prostredí.

Viktória Krajňaková (1999, Michalovce). Ukončila strednú umeleckú školu filmovú v Košiciach a pokračovala v štúdiu filmovej réžie v Písku. Študuje na vysokej škole UMPRUM v Prahe odbor umenie a technológie.

Kniha Židia na Slovensku · Povojnové generácie prezentuje doterajšie poznatky z etnologických výskumov druhej a tretej poholokaustovej generácie, nevynecháva však ani prvú generáciu. Okrem úvodnej a záverečnej informatívnej časti je text rozdelený do troch blokov (Generácia prežitia; Deti holokaustu; Súčasnosť a budúcnosť komunity). S využitím metódy oral history autor absolvoval viac ako 70 hĺbkových rozhovorov, zameraných na témy ako osud rodičov počas holokaustu, identita, medzigeneračná komunikácia či prenos traumy. Vzhľadom na skutočnosť, že židovskú komunitu v uplynulých sto rokov negatívne zasiahli tri veľké emigračné vlny (deportácie v období holokaustu, „alija nádeje“ do Palestíny/Izraela krátko po oslobodení a reakcia na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968) autor prináša aj poznatky a názory ľudí, ktorí zvolili toto riešenie, neprerušili však spojenie so Slovenskom.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch.

Kniha je portrétom Pavla Straussa (1912 – 1994), výnimočnej osobnosti slovenského intelektuálneho a duchovného života dvadsiateho storočia – človeka, ktorý v sebe harmonicky spájal erudíciu lekára s hĺbkou brilantného myslenia humanistu a citlivosťou duše umelca. Mapuje jeho životnú cestu od detstva v pestrom a slobodnom prostredí rodného Liptovského Svätého Mikuláša cez bohémske študentské roky v Prahe, dramatické obdobie druhej svetovej vojny na Liptove, povojnové pôsobenie v Skalici a Nitre, poznačené nevyhnutnými zrážkami s komunistickým režimom, až po posledné roky v slobodnej spoločnosti deväťdesiatych rokov. Sleduje vnútorné zápasy a podnety, ktoré formovali jeho pohľad na svet, umenie, vedu i náboženstvo, a na pozadí nevšedného životného príbehu, vinúceho sa takmer celým storočím, hľadá odpoveď na otázku, či je možné napriek neľútostnému vonkajšiemu tlaku po sebe zanechať veľké dielo a zároveň zostať slobodným a čistým človekom. Je pozvaním k hlbšiemu pochopeniu muža, ktorý veril, že aj z ticha môže zaznieť hlas, ktorý uzdravuje.

Ivan A. Petranský (1976, Nitra) absolvoval štúdium archívnictva a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je vedeckovýskumným pracovníkom Slovenského historického ústavu v Ríme. Ako historik sa venuje slovenským dejinám dvadsiateho storočia s osobitným zreteľom na vzťahy štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, protináboženské perzekúcie, vývoj historiografie a životné osudy významných historických osobností.

Žijeme v dobe, kedy peniaze a bohatstvo už nestačia a spoločenský status si získava ten, kto má vkus a vzdelanie. Etiketa otvára dvere do veľkého sveta a savoir-vivre (vedieť ako žiť) je ten cieľ. Deti a mládež sa dnes viac podobajú na dobu ako na svojich rodičov. Etiketa nám ponúka odpovede a riešenia. Kniha je určená rodičom s deťmi, mládeži a biznismenom. Autor nás citlivo sprevádza svetom etikety, naučíme sa základné pravidlá spoločenského správania v rôznych situáciách a naprieč kontinentami.

PhDr. Ľubomír JANČOK, PhD. (1982, Veľké Rovné) je absolventom doktorandského štúdia na parížskej Sorbonne a Univerzite Komenského v Bratislave. Vyštudoval francúzsky jazyk a pedagogiku, diplomaciu a medzinárodné vzťahy a literárnu vedu. Prednášal v Kanade, Grécku, Taliansku, Rumunsku. Vedie kurzy etikety na Slovensku a v Čechách. Za 5 rokov vyškolil takmer 6000 žiakov z desiatok škôl a 5500 dospelých. Vlastní cestovnú kanceláriu Monte Christo. Je laureátom Ceny rektora UK, Ceny mesta Remeš, Ceny francúzskeho parlamentu. Vydal niekoľko kníh inšpirovaných francúzskou kultúrou a spôsobom života: Glamour Paríža, Francúzsky paradox, Iná ale stále blízka a Život na Sorbonne – výchova elít vo Francúzsku, ktorá vyšla aj v českom preklade.

Rozvedená Eva navštevuje svoju starú známu v Anglicku. Atraktívna žena v nonstop bare nahlas uvažuje o svojom sexuálnom živote. Obžalovaná miluje svoje dieťa, no ešte viac zbožňuje chipsy s príchuťou jarnej cibuľky. Tehotná by sa mala tešiť na svojho potomka, namiesto toho komunikuje so záchodovým chrobákom. Naivko verí, že panička z Bruselu kvôli nemu všetko obetuje. Slobodná matka sa túla s malým dieťaťom po veľkomeste, dúfajúc, že nájdu cestu von. Ľudovít sa vracia od milenky a stretáva v kuchyni svoju dcéru. Unavené páry v letnom rezorte odkrývajú svoju špinu... Dokáže všetko vyčistiť sóda bikarbóna s bielym octom? A kto nás vlastne všetkých zachráni?

Jana Micenková (1980). Vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. Literárne debutovala zbierkou poviedok Sladký život (2018), ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera. Za dramatický text Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik získala 2. miesto v súťaži DRÁMA (2019). Text bol realizovaný v Slovenskom národnom divadle ako scénické čítanie. V roku 2021 vydala psychologický román Krv je len voda, ktorý sa venuje analýze vzniku násilného činu a rozkladu dysfunkčnej rodiny. Román bol nominovaný na ceny Anasoft litera a René, vyšiel v maďarskom aj českom jazyku.

Uprostred bojmi a intrigami zmietaného Uhorska, v ktorom sa mladý kráľ Matej Korvín pokúša nastoliť nové poriadky, sa začína príbeh dievčaťa, ktoré si podmaní srdce samotného panovníka. Osudová zakázaná láska nečakane zasiahne do chodu našich dejín. Je to príbeh lásky uhorského kráľa Mateja Korvína a Barbory Edelpöckovej, o ktorom dejiny mlčia. Martina Monošová oprášila historickú legendu a preniesla ju do nášho uponáhľaného sveta. Prvý diel unikátnej historickej série prináša silný príbeh, plný romantiky, dobrodružstva a tajomstva, ktoré vám nedovolia pustiť knihu z ruky.

Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek v Anglicku Lásky o piatej (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), napísala jeho voľné pokračovanie Anglické prebúdzania, originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej ceny aj cesty, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch mladých ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, (vyšlo i v češtine) komorný príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej a historicko-dobrodružnú pentalógiu SOPHIE z obdobia francúzskej renesancie. Jej nový román Drozd je prvým dielom korvínovskej historickej série LEGENDA O BARBORE. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007-2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk

Koho by hejtovali štúrovci, keby mali internet? Písal Tiso haiku? Aký bol najväčší podvod v histórii Československa? Kam išiel Dubček posledným metrom? Kto kamerou bez filmu nakrúcal Bátoryčku? Kedy pršali z oblohy ľudské uši? Opustí modul Štefánik vesmírnu stanicu ISS Europe? Kde vynašli Artificial Stupidity, ktorá dnes riadi celý svet? A prečo ľuďom tak jäbä? 20 divných poviedok s divným humorom do divnej doby.

Viliam Klimáček (1958), spisovateľ, režisér, zakladateľ divadla GUnaGU, jeden z najhranejších slovenských dramatikov. Vyštudoval lekársku fakultu v Bratislave, praxoval na kardiochirugickej klinike, potom odišiel na voľnú nohu. Napísal vyše 100 divadelných hier, za ktoré získal 7 cien Alfréda Radoka. Písal aj experimentálne rozprávky, básne, rozhlasové hry, filmové scenáre a operné libretá. Za konceptuálnu knihu Noha k nohe získal medzinárodnú cenu IBBY. Román Námestie kozmonautov zvíťazil v súťaži Román 2006, bol nominovaný na cenu Anasoft litera a získal Cenu AOSS za rok 2007. Román Horúce leto 68 vyšiel v Maďarsku, Albánsku, Litve, Arabských emirátoch, Francúzsku aj v USA.

Epizóda zo života piatich tridsiatnikov, ktorí spolu už čo to preskákali, prebúrali aj preplakali. Neúnavne a s razanciou sa jeden druhému priečia a ťahajú za prsty. Túžba po vzájomnej blízkosti ich napriek nesvárom vždy prinúti sadnúť si opäť za jeden stôl. Aké škody však dokážu napáchať nenaplnené ambície a neuspokojené túžby vo vzťahu krehkých a tak často nepochopených ľudí? Zvládne každý jeden z nich v sebe nájsť toho niekoho, kto za ich súdržnosť zabojuje, alebo to bude skaza pre ich priateľstvo?

Hana Leger debutovala románom Aj ja ťa chcem.

Keď sa včas postavíš proti zlu, začne sa meniť na dobro? V roku 1922 na myjavských kopaniciach zabudol autobus so študentmi budúceho surrealistického maliara Salvadora Dalího. Na jednu noc nepriehliadnuteľného Španiela prichýlila rodina, ktorá sa oňho postarala. Študent im z vďaky namaľoval na stenu horiacu žirafu, ktorá ovplyvnila život vtedy dvanásťročného Mila. Neuveriteľnú cestu jednonohého klampiara a mnohé dejinné udalosti, od vzniku Československa po súčasnosť, objaví Milov vnuk vďaka zápisníkom, ktoré nájde na povale dedovho domu, keď sa ho chystá predať. Po Milovej smrti sa toto písanie nekončí, prekvapujúco v ňom pokračuje niekto iný.

Jozef Kollár (Trnava, 1960). Napísal niekoľko kníh. Za debutovú zbierku próz Nedorozumenie získal Cenu Ivana Kraska. Jeho kniha pre deti Ak ťa chytím, tak ťa zjem v r. 2018 získala cenu za najkrajšiu knihu Slovenska a tiež Cenu Márie Ďuríčkovej. Jeho poviekdy boli preložené do angličtiny, francúzštiny, nemčiny, maďarčiny, poľštiny a češtiny.

Príbehy o nenaplnenej láske, o ufológovi, poľovačke na tigra, o ľuďoch ktorí sa rozhodli chatárčiť, o asociáloch aj drsný a pochmúrny príbeh o mužovi, ktorého prenasleduje psychopat. Toto čítanie je ako jazda na horskej dráhe – od humorne ladených, až po strašidelné, ale vždy autenticky pôsobiace poviedky.

Juraj Paškuliak (1981, Martin). Detstvo a dospievanie prežil v Kláštore pod Znievom. Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor umelecké odlievanie kovov. Od roku 1998 sa venuje výrobe a oprave majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Keď bol mladý, chcel byť výtvarníkom a zaprisahával sa, že nikdy písať nebude. Ale osud ho dobehol. Napísal štyri zbierky poviedok. Publikoval v časopise Dotyky, má blogy na SME a Pravde.

Kniha Sám v dave obsahuje 25 poviedok, ktoré sú výberom z poviedkovej tvorby Martina Furmanika. Hlavné postavy poviedok sú si podobné. Hoci žijú v spoločenstve ľudí, sú samy. Samy so svojimi myšlienkami, samy v boji so svojimi démonmi, samy v boji s veternými mlynmi. Niektoré v tomto boji nie sú úspešné, iné naopak áno. A niekedy zistia, že až tak samy nie sú.

Martin Furmanik (1989) pôsobí v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Je autorom vyše stovky štúdií a popularizačných článkov na tému histórie. Publikoval v 32 odborných a popularizačných periodikách. Jeho články vyšli napríklad v Živote, Téme, Historickej revue, Denníku N, či Postoji. Je autorom resp. spoluautorom kníh Spiš a vznik Československej republiky, Dejiny Rusínov na Spiši, Dejiny Nemcov na Spiši, Putovanie dejinami Spiša, Putovanie dejinami Spiša IV, Putovanie dejinami a Rodičia slávnych. Vydal novelu Stabilita Republiky. Väčšina poviedok v tejto knihe bola publikovaná v slovenských literárnych časopisoch. Je členom Asociácie spisovateľov Slovenska.

Kniha je pozvánkou pre dobrodružné deti a ich rodičov na výpravy do praveku. V deviatich kapitolách vás prevedie deviatimi lokalitami stredného Slovenska, na ktorých je možné nájsť skameneliny. Vďaka mapám, popisu a ilustrovaným rekonštrukciám lokalít v ich pravekom období dostane čitateľ – cestovateľ návod, ako sa vrátiť do dávno strateného sveta.

Kniha ponúka jedinečný pohľad na životy štiavnických Židov prostredníctvom básnických epitafov na náhrobných kameňoch. Každý nápis na náhrobku je originálnou poctou zosnulému, odhaľuje jeho osobnosť, osud a miesto v komunite. Tieto poetické verše sú doplnené o autentické životné príbehy, ktoré autorka zrekonštruovala na základe historických prameňov, rodinných spomienok a archívnych záznamov. Sú to príbehy ľudí, ktorý tu žili svoj každodenný život a ich telá spočívajú na malebnom cintoríne nad Banskou Štiavnicou. Čitateľ sa ponorí aj do stručnej histórie pochovávania v židovských komunitách, čo sa vždy spája aj s akousi mystikou pretkanou mnohými poverami a predsudkami.

Beata Rückschloss Nemcová (1970) sa narodila v Banskej Štiavnici, vyštudovala pedagogiku a prekladateľstvo a tlmočníctvo v Banskej Bystrici a Bratislave. Počas pedagogickej praxe sa začala venovať tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Urobila mnoho rozhovorov so svedkami vojnového besnenia, ktoré vyústili do publikovania kníh História židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici, na ktorej pracovala s viacerými autormi a Židovská Štiavnica. Popri práci súdneho tlmočníka a prekladateľa sa venuje výskumu a pátraniu po nových faktoch o židovskej komunite a rekonštrukcii židovského cintorína v Banskej Štiavnici.

Detstvo v okolí Avionu a priestor medzi Firšnálom, Šifbekom, Kollárkom a Račkom tvoria kulisu k rozprávaniu Tomáša Berku o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbiťákov, umelcov, flákačov z Korza, bohémov. Detí sporiadanej prvorepublikovej generácie, keď sa ešte doma hovorilo po česky, nemecky, maďarsky či po bulharsky... keď vyrastali v záhradách a dvoroch domových blokov, keď blumentálska veža bola najvyššou dominantou a spolužiaci sa delili na evanjelikov a katolíkov, až do chvíle, keď ich prevalcovala pionierska mašinéria. Berka píše o meste a krajine od komunistického prevratu cez reálny socializmus až po súčasnosť. Čitateľ sa ocitá v prostredí filmu, divadla, džezrokovej hudby, ktoré formovali vzťahy a lásky. Opisuje stretnutia s Kukurom, Hrycom, Kocúrikovou, Satinským, Lasicom, Rollerom, Fišerom, Sikorom, Jakubiskom, Hanákom, Herzom, Frešom, Vargom, Ursínym, Griglákom, Lučeničom, Barinom a ďalšími.

Mgr. art. Tomáš Berka (1947, Bratislava), filmový a scénický architekt, výtvarník, hudobník a spisovateľ. Po štúdiu architektúry vyštudoval scénické výtvarníctvo u prof. Ladislava Vychodila na VŠMU. Od roku 1970 – 1992 vytvoril pre divadlá a televízie okolo stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale a svoju výtvarnú tvorbu vystavoval v Európe a v Japonsku. Po roku 1989 vytvoril dekorácie pre 45 filmov a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. S architektom Karolom Kállayom je spoluautorom slovenských pavilónov na Expo 2000 v Hannoveri a Expo 2015 v Miláne. Ako hráč na klávesy stál pri zrode skupiny Modus, v roku 1969 založil skupinu Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou dodnes nahral deväť autorských albumov a vyše tridsať scénických hudieb pre divadlá aj film. Vydal desať knižných titulov – Blumentálske blues 2010 a 2025, s Fedorom Frešom Rocková Bratislava 2013, román René 2017, knihu o filmovej architektúre Veľká ilúzia 2019, monografiu o divadelných plagátoch, scénografii a výstavách – Plagáty a iné veci 2021. V rokoch 2012 – 2024 spolu s Jánom M. Bahnom napísali päť kníh o bratislavských vilách. Kniha s pracovným názvom Backstage by mala vyjsť v roku 2025. Je držiteľom ceny Literárneho fondu za knihu Rocková Bratislava a ceny Júliusa Satinského za kultúrny prínos hlavnému mestu. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte v roku 2019 mu za titul Veľká ilúzia udelili cenu za najlepšiu ilustrovanú knihu o filme. Ako filmový architekt bol nominovaný na cenu Český lev – Amnestie 2019, tri razy získal cenu Slnko v sieti – 2020 za film Amnestie, 2022 za film Piargy a 2023 za film Slúžka. Za film Piargy mu boli udelené aj ceny na festivaloch v Los Angeles, v Montreali a v Budapešti. Žije a tvorí v Bratislave.

O bitke pri Moháči a stratených kostoloch sv. Vavrinca a sv. Michala z predmestia stredovekej Bratislavy, o opevnení zachytenom na Fricsovom pláne z roku 1766, o pamiatkach viažucich sa na epidémie, kde všade boli v meste cintoríny, ako vyzeral a kde bol vstup na Ondrejský cintorín a aké osobnosti sú tam pochované. Kde sa v Bratislave deti a študenti učili, kde bola postavená prvá škôlka – ovoda. V knihe nájdeme aj unikátny plán električkovej železnice, ktorá na začiatku 20. storočia premávala medzi Prešporkom a Viedňou aj zaujímavosti z Petržalky – o pôvodných plánoch Divadla Arény, o kaplnke neďaleko dostihového areálu, o asanovanom kine Eldorádo. A hoci je Petržalka veľké panelákové sídlisko, jeho súčasťou sú aj výtvarné diela, pomníky, pamätníky aj Petržalský cintorín.

PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracovala ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.

See you soon on the bridge! Edited by the Regional Organisation for Tourism (OOCR) Štúrovo-Parkan

Uvidíme sa čoskoro na moste! Zostavila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Štúrovo – Parkan

Forograf Karovič sa vyberie na Liptov osláviť narodeniny starého kamaráta Miňa z Bobrovca. Oslava sa má konať na Chate pod Náružím na Červenci. Na stanici v Liptovskom Mikuláši sa zoznámi s narkomanom Milošom, ktorého pár minút na to nájdu mŕtveho. To odštartuje rýchly sled udalostí a pátrania po páchateľoch, ktorí si nevážia ľudský život. Do cesty sa pripletie skupina, ktorá sa venuje zvláštnym radovánkam, Karovičov nepríjemný spolužiak z Bratislavy aj krásna Liptáčka Majka. Karovič s Miňovou pomocou bojujú do posledného dychu a doslova o život. Z plánovanej narodeninovej oslavy sa stáva nočná mora.

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokumenty Tereza – Náboj lásky, STOPY – Boje v Banskej Štiavnici) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny, Ružová vila a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole, Smrť v Tatrách, Smrť v Gemeri a Smrť na Liptove. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

Vladimír Clementis sa narodil v roku 1902 v Tisovci. Bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine. Študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1924 vstúpil do Komunistickej strany a spolu s ďalšími ľavicovými intelektuálmi začali vydávať časopis DAV. V roku 1939 emigroval do Francúzska, kde v prítomnosti Viliama Širokého kritizoval uzavretie paktu Molotov-Ribbentropp a odsúdil napadnutie Fínska Sovietskym zväzom. Neskôr ho jeho priateľ, ruský spisovateľ Ilja Erenburg, varoval, že Stalin si takéto veci pamätá a neodpúšťa, ale už bolo neskoro. Široký sa postaral o to, aby sa na ne nezabudlo. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničia ČSR sa po vojne zaslúžil o to, že Jarovce, Rusovce a Čunovo pripadli Slovensku. Mal tiež veľkú zásluhu na tom, že Československo v roku 1948 dodávalo novovzniknutému štátu Izrael zbrane. Bez nich by sa pravdepodobne neubránil arabskej presile. Clementis patril k bohémom a k ľavicovej intelektuálnej elite. Mal veľký podiel na zavedení komunistického režimu, ktorého sa nakoniec sám stal obeťou. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánského odsúdený na smrť a popravený. Kniha je románovým príbehom tejto výraznej osobnosti našich novodobých dejín.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat, Juriga – kňaz, buditeľ, politik, Tido J. Gašpar – pomýlený bohéma, Clementis – minister na popravisku. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti. www.luboolach.sk

Trvanie je spoločenský, rodinný a zároveň politický román. Dej sa odohráva v Bratislave, tridsať rokov po Nežnej revolúcii. Vývin jednotlivých postáv k vyhraneným typom, ktoré predstavujú, sa odohráva aj cez retrospektívy až do 20. storočia. Postavy spájajú príbuzenské vzťahy, ale sú to aj pevné priateľstvá, utužované stretaním v záhrade manželského páru, zasiahnutom osudom jedinej dcéry. Pevnosť a súdržnosť postáv väzí v hodnotovej hierarchii, ktorú si pestujú a presadzujú, pokiaľ sa dá, do spoločenských a politických procesov. Keďže sa po roku 1989 pre túto krajinu otvoril svet, znamenajú časté študijné alebo pracovné cesty protagonistov románu aj porovnanie Slovenska so svetom. Román nesie nádejné posolstvo o tom, ako kladné hodnoty podporujú pretrvanie bytia.

Mária Bátorová (1950, Trenčín), germanistka a slavistka, doktorka vied,  (Ústav svetovej literatúry SAV, Bratislava), profesorka (Masarykova univerzita, Brno a UK Bratislava), členka Učenej spoločnosti SAV, hosťujúca docentka na Univerzite v Kolíne nad Rýnom (1995-1998), vedkyňa, spisovateľka a publicistka, členka Klubu nezávislých spisovateľov (viedla ho 2016-2017), prezidentka SC P.E.N. (2006-2008, 2023-2024). Knižne mohla publikovať až po r. 1989. Odvtedy vydala vedecké monografie doma aj v zahraničí, rovnako knihy próz a poézie. Je členkou grémií, domácich aj zahraničných spoločností a nositeľkou vedeckých a literárnych cien. Jej diela boli preložené do mnohých jazykov.

Román o reinkarnácii, o jednej duši a o životoch šiestich žien, naprieč dejinami, naprieč Európou, s ich nenaplnenými túžbami a snami. Príbeh začína v prvej polovici 18. storočia v Uhorsku, pokračuje naprieč Európou a končí v súčasnosti na Slovensku. Bernadette, Giovana, Chantal, Ruth, Agnieska a Darina sú ženy, ktorých príbehy sa prelínajú v spomienkach na fragmenty predchádzajúcich životov.

Mária Blšáková (1967, Kuková) Žije v krásnom podtatranskom kraji. Píše od školských čias. Priatelia ju presvedčili, aby svoje texty aj publikovala. Debutovala v roku 2014 románom Kaleidoskop. Odvtedy pravidelne vydáva romány najmä pre ženy. Písanie je jej vášňou. Ako sama hovorí, má veľké množstvo myšlienok a nápadov, ktoré sa v nej skrývajú.

Austin Jonathan Ingram, vojvoda z Kentu, má narodeniny. Oslavuje tridsaťšesť rokov a celá rodina sa proti nemu spojila. Rozhodli sa, že práve na oslave narodenín mu ukážu vybrané adeptky na post jeho manželky a vojvodkyne. Austin napokon pristúpi na ich hru, no v kútiku duše si želá utiecť od hostí a vydajachtivých slečien. Všetko sa zmení príchodom dievčiny, ktorú mu vybrala matka. Deborah Nicholsonová mu svojou prítomnosťou vyrazila dych. Tak, ako každému, keď hneď po ich oficiálnom predstavení, mu uprostred oslavy, pred očami stovky hostí, uštedrí poriadne zaucho a tým spôsobí obrovský škandál. Austin sa jej prudkej reakcii vôbec nečuduje, pretože on a Debbie sa nestretli po prvýkrát a spája ich viac ako ktokoľvek môže čo i len tušiť.

Veronika Magulová (1989, Žiar nad Hronom). Svojou tvorbou sa snaží osloviť najmä ženské čitateľky. Pracuje ako účtovníčka v rodinnej firme. Popri domácnosti a dvoch malých deťoch sa takmer každý večer vracia k písaniu príbehov. Debutovala románom Posledné želanie.

Nikdy o chorobách nepremýšľal. Tvrdo pracoval, študoval, učil sa jazyky, vychovával mladých ľudí. Cestoval oveľa viac ako iní, ovládal súvislosti medzi krajinami sveta a nikdy ho nebolela ani len hlava. Ale raz to prišlo. Odrazu vpadol do bielej reality a po roku pochopil, že sa z nej už zrejme nedostane. Začal žiť životom pacienta. Nové kontakty s lekármi, sestričkami, jedlá, ktoré sa nedali jesť, lieky, ktoré nezaberali a bolesti, ktorých pribúdalo. Ležal v tichu nemocničnej izby, nepredstaviteľne trpel a myslel na to, aký život žil, čo stihol, čo by ešte chcel... Román o našich nemocniciach, o živote jedného z pacientov aj o tom, ako ľudia často nedostanú lieky, ktoré potrebujú, lebo poisťovne ich neschvália. Kvôli vysokej cene. A život z nich pomaly vyprchá...

Ivana Havranová, 1952 Bratislava vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala časopisy ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.

Laura pracuje ako redaktorka, má manžela a deti, no nie je šťastná. Vidí iba jediné východisko – nájsť si milenca. Cielený plán podvádzať jej napokon vychádza a spoznáva muža, ktorý v jej živote narobí poriadny chaos. Laura zrazu stojí medzi milencom a manželom. No, čo ak sa karty obrátia a nič nie je také, ako to na prvý pohľad vyzeralo? Príbeh o nevere, ktorá dvoch ľudí buď spojí alebo ich zničí. Nič medzitým.

Mirka Manáková (1984, Bardejov). Miluje svoju rodinu, manžela, synov Dominika, Patrika a dcéru Júliu. Písanie je pre ňu droga. Debutovala bestsellerom Araba nemiluj. Je autorkou kníh Trpké precitnutie (2016), Noci s cudzincom (2016), Telo ako trest (2017), Arabská milenka (2017, kniha roka mesačníka Knižná revue), Slzy africkej lásky (2017), Slzy pre Araba (2018), V pasci Araba (2019), Arabská ruža (2019), Prostitútka a Arab (2020) a V tieni arabskej lásky (2021). Prispela poviedkami do zbierky poviedok V zajatí vášne, V zajatí strachu a V zajatí hriechu.

Nový román prozaika a básnika Petra Šuleja (1967) nás zavedie do súčasnej Bratislavy. V napínavej skladačke sledujeme rodinnú ságu s prvkami sci-fi, pátranie po vrahovi, ktorý zanecháva svoje obete zásadne pri významných modernistických stavbách, za čo si vyslúžil prezývku Architekt. Ale čitateľ bude môcť nahliadnuť aj do nefalšovanej Bratislavskej kaviarne. Niekto sa zamiluje, niekto sa bude rozvádzať a niekto sa ponorí až príliš hlboko do konšpiračných teórií. Pravdy, polopravdy, nepravdy, postpravdy... Autor s humorom a nadhľadom analyzuje vývojové vzorce nielen slovenskej spoločnosti, ale aj európskej civilizácie. Zamýšľa sa nad nástupom nových technológií, enormným konzumom, klimatickými zmenami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo v najbližšej dobe čeliť.

Peter Šulej (1967, Banská Bystrica). Prozaik, básnik, textár, publicista, redaktor a vydavateľ. Je spoluautorom tanečných predstavení a projektu Generator X: Hmlovina. Píše romány, rozhlasové hry a sci-fi poviedky. Jeho poézia a romány boli preložené do väčšiny európskych jazykov. Žije v Bratislave.

Autorka populárno-vedeckou formou odkrýva dejiny prostitúcie na Slovensku v prvých troch dekádach 20. storočia. Preniká do myšlienkových svetov politických a zdravotníckych elít, prostitútok, sociálnych pracovníkov aj umelcov. Prináša jedinečný pohľad na dobové legislatívne prístupy k prostitúcii, spoločenské predsudky, problematiku pohlavných chorôb či sociálno-ekonomické podmienky prostitútok. Venuje sa homosexualite a jej prepojeniu s prostitúciou v historickom kontexte. Kniha dáva odpovede aj na otázky, ako prostitútky v minulosti žili, kde sa vyskytovali, ako sa chránili pred otehotnením, akými boli matkami, aké kriminálne činy páchali, ale aj to, aké zločiny boli páchané na nich. Analyzuje, ako prostitúciu zobrazovali umelci a aké diskusie o nej prebiehali.

Mgr. Dominika Kleinová, Ph.D. (1994, Košice) sa špecializuje na výskum dejín žien, prostitúcie a drogovej problematiky. Doktorát z historických vied získala na Univerzite Pardubice. Jej akademické začiatky sú spojené s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde vyštudovala učiteľstvo histórie a etickej výchovy. Je externou riešiteľkou projektu Ženy z polosveta. Neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách a prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Pred rodičovskou dovolenkou pôsobila päť rokov ako People Care Partner v spoločnosti Tesena. V súčasnosti sa pripravuje na postdoc pozíciu na AV ČR. Je aktívnou členkou spolku Živena Praha.

Slovenská ľudová rozprávka Tri citróny je podobenstvom o srdci. Dvojica autorov: kardiológ a člen Nadácie C. G. Junga v New Yorku Rastislav Kučinský a poetka a esejistka Dana Podracká interpretujú jej obsah metódami historiografie, symboliky či psychoanalýzy ako aj rozkrývaním archetypálnych prvkov obraznosti. Vychádzajú z judaisticko-kresťanskej tradície, v ktorej nachádzajú odkazy na symboliku citrónov, skleného vrchu či stupňov zasväcovania počas putovania za výlučnou podobou ľudskej Božej lásky. Interpretácie oboch autorov sú poctou Pavlovi Dobšinskému. Poskytujú presahy do súčasnosti (Pieseň Citrón hudobnej skupiny U2 či podobenstvá zo súčasnej poézie) ako aj do priestorov metafyziky. Každý človek nesie v sebe stopy kultúrnych kódov, ktoré majú podiel na posúvaní jednotlivcov aj spoločenstva do vyššej sféry vedomia. Umenie neexistuje bez transformácie a platí to aj o reflektovaní podôb erosu a thanatosu z doby, v ktorej žili naši predkovia až po súčasnosť.

Rastislav Kučinský (1971, Spišská Nová Ves), študoval medicínu v Košiciach. Po skončení PhD programu na Šafárikovej LF nastúpil na postgraduálne štúdium v Mount Sinai v New Yorku, neskôr na kardiologický postgraduál v Indianapolise. Je členom Nadácie C. G. Junga v New Yorku. Venuje sa témam ako interpretácia snov, rozprávok, mytológia, kreativita, psychológia, umenie, analýza jaskynných malieb a iné. Je autorom knihy Kto zaklial čiernu paničku - Psychologická interpretácia niektorých slovenských rozprávok. Dana Podracká (1954) poetka a esejistka. Vydala desať básnických zbierok. Ako esejistka sa profilovala napríklad knihami Mytológia súkromia, Slovenské tabu, Mytológia slovenských rozprávok, Hlbiny slovenskej identity a iné.

Kniha je venovaná problematike vzťahov medzi Izraelom a jeho susedmi. Prináša prehľad vojnových konfliktov medzi Izraelom a arabskými štátmi ako aj palestínskymi teroristickými organizáciami. Zaoberá sa kritickým pohľadom na dianie v niektorých organizáciách OSN, ktoré sa vyznačujú zaujatosťou voči Izraelu. Text je doplnený krátkym prehľadom židovských dejín od biblických čias po súčasnosť.

Jaroslav Franek (1946) je bývalý vysokoškolský učiteľ na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1990 až 2013 bol hovorcom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Je autorom odborných prác z fyziky a elektrotechniky a tiež článkov venovaných židovskej problematike. Patrí k zakladateľom inštitútu Judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde viedol kurzy všeobecnej histórie židovského národa.

Autorka bola 25. 3. 1942 deportovaná prvým transportom z ľudáckeho slovenského štátu do nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde prežila tri roky a tiež „pochod smrti“ do tábora Ravensbrück. V knihe uvažuje o dilemách táborového života a spomína na spoluväzenkyne a neľútostných dozorcov. V časti Odpustiť, ale nezabudnúť uvádza články dobovej tlače, nariadenia a zákony, ktoré umožnili diskriminovať, deportovať a následne vraždiť židovských obyvateľov Slovenska. Toto vydanie vychádza pri príležitosti stého výročia jej narodenia. Pôvodný text je rozšírený o spomienky jej blízkych a ľudí, ktorí s ňou spolupracovali.

Hilda Hrabovecká (1924, Prešov – 2015, Bratislava) pochádzala z chudobnej židovskej ortodoxnej rodiny z Prešova. V tábore Auschwitz-Birkenau sa stala členkou ilegálneho hnutia odporu. Počas holokaustu prišla o celú roz­vetvenú rodinu, z jej príbuzných prežili len sestra a brat. Po oslobodení sa vrátila do Československa a študovala v Prahe. Neskôr sa vydala, stala sa matkou dvoch dcér a časom aj starou mamou. Po roku 1989 si na základe vlastnej skúsenosti uve­domila potrebu neustále pripomínať udalosti týkajúce sa holokaustu a vojnového slovenského štátu. Iniciovala vznik Dokumentačného strediska holo­kaustu, napísala knihu Ruka s vytetovaným číslom a zaslúžila sa aj o vznik divadelnej hry Holokaust. Opustila nás v roku 2015 vo veku 91 rokov, ale jej odkaz ostáva s nami a je stále veľmi aktuálny.

V minulosti kolorit Topoľčian výrazne dotvárala početná, hospodársky a spoločensky významná židovská komunita. K obrazu Topoľčian zo začiatku 20. storočia patrilo námestie lemované židovskými obchodmi či pôsobivá stavba synagógy, ktorá patrila k najkrajším na Slovensku. Rozvoj topoľčianskej židovskej komunity násilne ukončili vojnové roky a holokaust. Čo je však zarážajúce, protižidovské nálady pretrvali v Topoľčanoch aj po skončení druhej svetovej vojny a vyústili do židovského pogromu. Kniha približuje osudy židovských rodín Büchlerovcov, Friedovcov, Bachnárovcov, Braunovcov, Deutelbaumnovcov, Grünwaldovcov a ďalších, ktoré autorky spracovali na základe osobných stretnutí a rozhovorov s preživšími. Z Topoľčian pochádzal Robert Jehošua Büchler, autor Encyklopédie židovských náboženských obcí na Slovensku, aj Walter Rosenberg, známy pod menom Rudolf Vrba, ktorý v roku 1944 s Alfrédom Wetzlerom utiekli z Osvienčimu.

PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú jeho pasportizácii.

Najväčší rozmach židovskej komunity v Žiline nastal v rokoch 1918 – 1938. Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a osobnosťami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov 20. storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 Židov. Medzi nimi bolo mnoho lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa sem prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí boli väčšinou chudobní, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni, lebo hovorili iba v jidiš, a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad „fin Berehovo“ (z Berehova).

Peter Frankl (1947, Žilina). Vo svojich prózach sa sústreďuje na zobrazovanie osudov židovskej komunity na Slovensku. Napísal knihy Byť židom, biť žida, História nielen nášho rodu, V mene krvi, Spánok prebudených, Tikot židovských hodín a ďalšie. Žije v Prahe. Pavel Frankl (1949, Žilina). Ako bývalý hokejista roky prispieval do odborného časopisu TIP. Z pozície predsedu židovskej náboženskej obce v Žiline sa podieľa na vydávaní diel svojho brata Petra so židovskou tématikou a je spoluautorom knihy Židovská Žilina.

„Hovorí sa, že zmyslom života je byť šťastný. Ja som sa svojím zlým rozhodnutím v 90. rokoch sám o to šťastie pripravil, keď som strávil tie najkrajšie roky svojho života v chladnej väzenskej cele väčšinou na samotke. No aj napriek tomu som nikdy nestrácal silu ísť ďalej, a to ani vtedy, keď som si vypočul na prešovskom súde verdikt doživotie. Mňa v živote neurobili silným šťastné okamihy, ale tie smutné a ťažké. Musel som, za to obdobie štvrťstoročia stráveného vo väzení, prekonať mnoho smutných chvíľ a ťažkých prekážok a práve tie ma posúvali dopredu a robili ma silnejším. Dovolím si však povedať, že nie každý dokáže takéto prekážky prekonať a preto nech je aj tento môj príbeh mementom pre mladých ľudí, ktorí musia mať na pamäti ešte pred takýmto nesprávnym rozhodnutím vydať sa na dráhu zločinu, že následky takéhoto rozhodnutia sú potom veľmi tvrdé a nezvratné a nepomôže ani plač...“

„Cieľom tejto knihy nie je ospravedlňovať moje zločiny, ktoré som v 90. rokoch spáchal a ani ma z týchto zločinov vyviňovať. Ja sám som sa po sedemnástich rokoch mlčania rozhodol priznať k svojej temnej minulosti. Odvtedy uplynulo ďalších desať rokov. Táto kniha dáva čitateľovi iný pohľad. Prinášame vám v nej prehľad faktov a dôkazov o tom, kam až boli schopní zájsť tí, ktorí majú zabezpečovať právo na spravodlivý proces každému občanovi v tomto štáte. S touto knihou prinášame čitateľovi aj obraz toho, ako sa niektorí vyšetrovatelia a prokurátori, ktorí riešili moje kauzy, postavili do role sudcov, keď z vrahov urobili svedkov…“

„Najviac ma mrzí, že som nezmeškal ten vlak, ktorý ma odviezol k organizovanému zločinu.“

– Mikuláš Černák

Mgr. Monika Křivová (1988), právnička, mediátorka a podnikateľka. Od roku 2019 predsedá občianskemu združeniu Svedomie. Venuje sa aj mimosúdnemu riešeniu sporov. instagram.com/monika.krivova

Mikuláš Černák (1966). V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vybudoval najobávanejšiu mafiánsku skupinu a bol považovaný za bossa slovenského podsvetia. Bol odsúdený za násilné trestné činy. V súčasnosti si odpykáva doživotný trest odňatia slobody.

Kniha představuje syntetický pohled na antisemitismus v českých zemích v období první Československé republiky, která je dodnes pokládána za vzorový demokratický stát. Autorka se věnuje jak antisemitismu v agrární a národně demokratické straně, tak antisemitismu v malých stranách a politických skupinách v počátcích republiky a antisemitismu v protofašistickém a fašistickém hnutím. Vedle toho sleduje projevy pouličního antisemitismu i strukturované židovské reakce na tento fenomén. Cílem knihy je však zasadit antisemitismus v českých zemích do (středo)evropského kontextu a určit obecné faktory, jež vedou k zesílení či zeslabení protižidovské nenávisti. První republika pochopitelně neměla, na rozdíl od některých evropských států, státní antisemitismus, přesto i mnozí odborníci budou pravděpodobně překvapeni razancí antisemitismu zejména v počátcích státu.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, kde hľadať odvahu nedozviem sa. Čo skrýva pod sukňou pýcha a zlosť? Otvoriť, keď klope nezvaný hosť?   Pýtam sa veštkyne: Čo bude potom? Aký svet nájdem za posledným plotom?

Pavol Hric (1970) je rodák z Levoče a absolvent Ekonomickej Univerzity v Bratislave. Detstvo a mladosť prežil pod Tatrami na Spiši, posledných tridsať rokov žije v Bratislave. Odmalička ho fascinovali pesničky a najmä ich texty. Zbierkou básní a piesňových textov Smrť šeky neberie debutuje ako zrelý muž. Veršami v tejto knižke vzdáva hold žene, rodnej krajine a histórii – svojim trom láskam.

Kniha o architektúre a životnom štýle vo vilovej časti Bratislavy obsahuje takmer 700 vilových domov na Hradnom vrchu, na Slavíne, na Kalvárii a v priľahlom Horskom parku, ale aj v širšom okolí centra mesta. Autori v krátkych historických exkurzoch zachytávajú ich podobu od stredoveku, keď tam ešte boli vinohrady, poľovné revíry a pastviny, neskôr výletné reštaurácie a hostince. Tieto lokality sa postupne menili na obytné štvrte lepšie situovaných Bratislavčanov – od letných sídiel talianskeho typu v polovici 19. storočia cez nemecko-maďarskú romantizujúcu a eklektickú zástavbu v okolí Palisád na prelome 19. a 20. storočia až po stavebný rozmach za prvej Československej republiky a súčasnú modernú vilovú architektúru. Čitateľ sa zoznámi s najvýznamnejšími projektantmi a staviteľmi, ale aj s pôvodnými i neskoršími majiteľmi a obyvateľmi týchto neraz výnimočných architektonických objektov dotvárajúcich dnešnú siluetu Bratislavy.

Tomáš Berka (1947, Bratislava), po štúdiu architektúry na SVŠT vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale. Vytvoril dekorácie k tridsiatim filmom, spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenského pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri. Založil skupiny Modus, Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou nahral sedem albumov a tridsať scénických kompozícií. Vydal autobiografickú knihu Blumentálske blues a s Fedorom Frešom knihu Rocková Bratislava. V súčasnosti sa venuje filmovej architektúre.

Ján M. Bahna (1944, Pukanec – 2024, Bratislava), architekt, profesor architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vyštudoval architektúru na SVŠT a VŠVU v Bratislave. Bol organizátorom stretnutí stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a na Starých Splavoch v rokoch 1984 - 89. Po roku 1990 založil AA Ateliér Architektúry. Bol prezidentom Spolku architektov Slovenska. Je nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča za Centrálu VÚB a Ceny J. Satinského za prínos k rekonštrukciám Bratislavy. Realizoval viaceré vily nad Bratislavou. Žil v Horskom parku. Jeho Vila Linea na Novosvetskej ulici bola publikovaná vo Svetovom atlase architektúry Phaidon a nominovaná na Cenu EU. Zaoberal sa kultúrnym kontextom mesta a krajiny.

Spisovateľ si na sklonku života zaznamenáva myšlienky a spomína na udalosti svojho dlhého života. V dvadsiatich šiestich kapitolách odhaľuje svoj vnútorný vývoj, analyzuje romány a autorov ako Proust či Joyce. Reflektuje filozofov, kontroverzné osobnosti, vzťahy s Maďarmi a Čechmi, zamýšľa sa nad smrťou, pátra po svojich predkoch, uvažuje o národe, štáte a identite.

Anton Hykisch (1932, Banská Štiavnica – 2024, Bratislava). Zažil komunistickú diktatúru v mladosti. Rok pred maturitou sa pokúsil o ilegálny útek na slobodný Západ. Chytili ho, prežil výsluchy a vyšetrovaciu väzbu. Ako maloletý vyviazol s podmienečným trestom, no po celý život bol sledovaný tajnou políciou. Vyštudoval ekonómiu a začal sa venovať literárnej tvorbe. Jeho románový debut v roku 1959 dala štátna moc zošrotovať. Po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 stratil zamestnanie a mal viac rokov zákaz publikovať. Po Novembri 1989 bol poslancom slovenského parlamentu, veľvyslancom Slovenska v Kanade. Po skončení diplomatickej služby sa vrátil k literárnej tvorbe. Ako publicista glosuje vývoj slovenskej spoločnosti. Je autorom úspešných románov Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, generačný román Rozkoše dávnych čias o slovenských ľuďoch od čias druhej svetovej vojny po pád komunizmu. V knihe Moja Štiavnica sa v spomienkach vracia do rodného mesta.

Čo by ste urobili, keby vám na dvere domu zaklopala manželova milenka? Karolína takýto šok zažila pár dní pred Vianocami. Najkrajšie sviatky v roku, na ktoré sa vždy tak tešila, sa mali zmeniť na nočnú moru. Dcéry budú tráviť Vianoce s jej mužom a s jeho milenkou a ona ostane prvýkrát sama. Našťastie má pri sebe najlepšiu kamarátku Rebeku, ktorá jej nedovolí poddať sa smútku a osamelosti. Na vianočných trhoch ju donúti napísať svoje tajné želanie a hodiť ho do skrinky splnených prianí... Obdobie Vianoc má čarovnú moc. Splní sa Karolíne jej tajné prianie? Nechajte sa očariť vianočným príbehom o priateľstve a láske.

Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka, Ako slaný karamel, Keď rozkvitnú čerešne a Vianočný. Má dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor

Taliansko stáročia pútalo pozornosť európskych umelcov. Vďaka antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami. Výtvarníci aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s epochami renesancie a baroka. Pre hudobníkov bolo kolískou opery. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov. Autor sa zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány, Želibský, Smrek a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre nich v tomto období veľkým zdrojom inšpirácie.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

Rozprávač Rafael Šlemilovič neustále provokuje Šťastenu i roduverných Francúzov. A to napriek tomu – či práve preto? – že má v mene omen schlemielstva, tej jedinečnej kombinácie slaboduchého, neohrabaného a naivného Žida-smoliara, ktorý "keď si otvorí obchod s lampami, slnko začne svietiť aj v noci". Spolu s miliónmi zdedí neliečiteľnú TBC. Čo je v jeho príbehu skutočné, čo výmysel a čo púhy prelud, ktorému tento novodobý Candide uveril? Skutočnosť však býva často neuveriteľnejšia ako výmysly. Rafael putuje v čase. Stretáva Hitlera i Mauricea Sachsa, tyká si s Göringom, Himmlerom i Stülpnagelom. Stáva sa Oficiálnym Židom Tretej ríše. Jeho milenkami sú prosté dievčence z vidieka, šľachtičné zo starobylých rodov, ba i Hitlerova láska Eva Braunová. Románová prvotina Patricka Modiana vás pozýva na divokú Tour de France. Prvý diel tzv. Okupačnej trilógie, Námestie Étoile, nestratil nič zo svojej sviežosti a aktuálnosti ani po vyše polstoročí od jeho vydania. Za každou zákrutou číha prekvapenie. Pripútajte sa, prosím.

Patrick Modiano (*1945), laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „... mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a)... hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.

Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945 – 1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatné kapitoly sa venujú politickým procesom na Slovensku, sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita), reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch. Doc. Mgr. Ivica Štelmachovič Bumová, PhD. (1971). Študovala na FiF UK v Bratislave, dvojodbor história a etnológia. Pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Sústreďuje sa na výskum židovskej komunity na Slovensku v 20. storočí. Ťažiskovou témou jej odborného záujmu je problematika vzťahu štátu k židovskej komunite na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 a tzv. „starý“ antisemitizmus.

Významný básnik maďarskej moderny Gyula Juhász (1883 – 1937) bol gymnaziálny profesor maďarčiny a latinčiny. Jeho tretie profesorské pôsobisko bolo štátne maďarské vyššie gymnázium v Skalici (1911 – 1913). Do bývalého slobodného kráľovského mesta pricestoval s pocitom opätovného vyhnanca na končiny Uhorska. Postupne si však osvojil nezvyčajnú spoločenskú a kultúrnu atmosféru Skalice a Skaličanov. Dokumentuje to nielen 108 básní, ktoré napísal v Skalici, ale aj prozaické a publicistické texty. Pre básnika a literáta s labilnou psychikou sú to nezvratné symbolické návraty a pre maďarsko-slovenské literárne a kultúrne vzťahy nesporné hodnoty z obdobia tesne pred zánikom a po zániku Uhorska.